Pagan Spirit: „ V kresťanstve sme nenašli nič“
Kežmarok – V kresťanskom Kežmarku sa otvorene hlásia k okultizmu a uznávajú pohanských bohov. Kresťanstvo im veľmi nevonia. Radšej sa vyberú do prírody. Kulisy na ich koncertoch im robia horiace pochodne, sviečky a pomaľované tváre. Radi chodia do prírody, z ktorej čerpajú silu i nové nápady. Páči sa im jej majestátnosť. Tú si odnášajú domov a prenášajú ju do svojich skladieb. Na svojom konte majú jeden album s názvom Grimoire. Hovoria si Majster Sféry, Ordog, Daimonion, Ohaf a Hrabě Macina. Marcel Gábor alias bubeník Daimonion zo skupiny Pagan Spirit hovorí o vzťahoch s majoritou, pohanskej filozofii a black metale.
Kežmarok odjakživa kozmopolitné a tolerantné mestečko, ale predsa, väčšina ľudí kresťansky založená. Vaše zoskupenie je pravým opakom. Verejne velebíte pohanských bohov a zaoberáte sa okultizmom. Nie je predsa len Pagan Spirit Kežmarčanom tŕňom v oku?
V očiach niektorých našich spoluobčanov tak možno pôsobíme, ale to je ich problém. My sa tým veľmi nezaoberáme.
Nemusíme sa skrývať. Normálne chodíme von medzi ľudí. Čo sa týka Kežmarku, je to ako v iných mestách na Slovensku.
Nejaké narážky registrujeme, ale snažíme sa nebrať ich osobne. Dá sa povedať, že väčšina ľudí akceptuje to,
čo robíme a ako k tomu pristupujeme a že sme individualitami.
Stalo sa, že na vás napríklad kňaz na omši poukazoval, že reprezentujete nejaké zlo a ľudia by sa vám mali vyhnúť?
Kežmarok zasa až takou ‘dedinou‘ nie je. Veľa ľudí nás osobne pozná. Stretávame sa však aj s takými, ktorí majú na to, čo robíme vyhranený názor, ale myslím si, že všetci nás berú ako inteligentných ľudí a vedia, že pre nich nepredstavujeme žiadnu hrozbu. Zým som nechcel povedať, že k názorovým konfrontáciam nedochádza. Ale všetko prebieha slušne.
Nedávno primátor Starel Ľubovne zrušil koncert skupiny Horkýže Slíže v meste. Vraj majú vulgárne texty, ktoré by mohli pokaziť mládež. Vám sa niečo podobné u vás doma nestalo?
V Kežmarku pôsobia tri organizácie, ktoré tu organizujú koncerty. Každá z nich sa zameriava na iný umelecký žáner. Klub ponorka, ktorýtu nedávno vznikol, je podobnej muzike otvorený. Cez ľudí z tohto klubu sme sa dostali koncom augusta na festival Local life 003. Pokiaľ ide o pracovníkov Mestského kultúrneho strediska, vždy nás akceptovali a dokonca nám umožnili hrať dva koncerty. V tomto smere je Kežmarok oveľa otvorenejší, ako napríklad Stará Ľubovňa.
Od svojho vzniku sa prezentujete ako kapela, ktorej ideovým zameraním je okultizmus a uctievanie pohanských bohov. Akú časť tvorí v kapele filozofia a akú hudba?
Filozofia i muzika sú na rovnakom stupienku. Filozofia, ktorá nám je blízka, sa odzrkadľuje v textoch a hudba je odzrkadlením toho, čo sa v nich odohráva. Podľa mňa by sa hudba mala tvoriť práve takto. Text s ňou musí participovať. Okultizmus aj pohanstvo sú v našich textoch hodne zastúpené už od našich začiatkov a sú vzájomne prepojené.
Vraciate sa teda ku koreňom, keďže nie vždy na tomto území prevládalo kresťanstvo...
Dá sa to tak povedať. Mali sme túžbu spoznať korene dávneho uvažovania. Keďže sme v kresťanstve nenašli nič, čo by nás zaujalo, pátrali sme ďalej v minulosti. Zákonite sme museli siahnuť po niečom inom.
Čo vám okultizmus a pohanstvo prináša v bežnom živote?
Dá sa povedať, že oveľa väčší rozmer bytia a slobodnejší duchovný postoj.
Skúste byť konkrétnejší...
Konkrétne možno povedať, že sa cítime byť slobodnejší v tom, čo robíme. Sme väčšími voľnomyšlienkármi. Neupíname sa na jediný bod. Na Boha.
Kresťanstvo ako také odmietate. Ako sa staviate k iným filozofiám?
Niektoré sú nám blízke. Napríklad, zaujímame sa o gréckych filozofov, ktorí boli podľa nás veľkými individualistami. Svojimi myšlienkami nás zaujal aj Nietzche.
Black metal, ktorý produkujete, je najmä o okultizme. Niektoré kapely sa otvorene prihlásili k satanizmu. Viete si predstaviť, že by kresťanská kapela produkovala black metal?
Zaiaľ som sa s tým nestretol. V rámci svetového undergroundu som si niečo také nevšimol. Ale napríklad v Izraeli takéto skupiny existujú. Black metal je o návrate k niečomu pôvodnému. K okultizmu a pohanstvu. Tie v textoch a hudbe budú. Je jedno, či je kapela zo silne katolíckej krajiny, kde prevláda iné náboženstvo.
Prijali by ste do kapely sebalepšieho muzikanta, ktorý by sa s vašou filozofiou nestotožnil?
V žiadnom prípade. Naša spolupráca by stratila iskru. Hoci sme otvorení ľudia, človek, ktorý by chcel s nami hrať, by musel mať rovnaký filozofický i hudobný vkus. Myslím si, že by sme skôr, či neskôr skončili na mŕtvom bode. Kapela by už netvorila celok, nebola by kompaktná. Pagan Spirit by nepôsobil úprimne. Momentálne však problémy s muzikantmi v kapele nemáme. Sme pevná päťka.
Black metal – to nie je len filozofia, ale aj pomaľované tváre, čierne oblečenie, horiace pochodne, sviečky. Nie je to tak trochu klišé? Nesnažia sa jednoducho muzikanti týmto zakryť nedostatok invencie a technickú nedokonalosť svojej produkcie?
Existujú kapely, ktoré vystupujú bez rekvizít, bez pomaľovaných tvári. Prídu na pódium a odohrajú koncert. Pagan Spirit sa snaží dávať do hudby všetko, čo v black metale kedysi bolo. Black metal je hlavne o atmosfére. Nie je o tom, že by sme nevedeli hrať.
Ako vidíte budúcnosť black metalu na Slovensku?
Na Slovensku existujú asi tri, alebo štyri kapely. Tento počet vnímam ako pozitívum. Každá z týchto kapiel totiž dokáže vyniknúť. Pagan Spirit je známy tým, že hrá oproti iným kapelám rýchlu hudbu. Myslím si, že black metal má svojich fanúšikov. Nie je ich veľa, ale existujú.
Oliver Ondráš
Uverejnené v Tatranskom denníku dňa 18.10.2003
